HTML 2.0
Od roku 1990, keď html nebolo štandardizované, používateľom nestačili základné funkcie HTML, prehliadače si začali vytvárať vlastné rozšírenia HTML, ktoré umožňovali formátovať stránky s farebným textom alebo obrázkami. Tieto rozšírenia fungovali len na tom prehliadači, ktorý si ich vytvoril a na ostatných prehliadačoch sa stránka správne nezobrazovala. To nútilo webových dizajnérov vytvárať stránky pre každý jeden prehliadač zvlášť. Preto bola v novembri roku 1995 štandardizovaná HTML 2.0. Hlavným cieľom bolo do tohto štandardu zachytiť súčasti, ktoré boli najviac podporované prehliadačmi.
HTML 2.0 obsahovala hlavne elementy pre formuláre, číslované a nečíslované zoznamy, formátovanie textu a obrázky.
HTML 3.0
HTML 3.0 bola zverejnená v roku 1995, no pre svoje pokrokové funkcie nebola podporovaná prehliadačmi a nebola ani štandardizovaná. HTML 3.0 mala plnú spätnú kompatibilitu s predchádzajúcou verziou HTML 2.0. Aby sa zachovala jednoduchosť HTML kódu, tak sa ponechala štruktúra HTML 2.0 a pridali sa k nej nové funkcie. Rovnako umožňovala podporu kaskádových štýlov, tabuliek, banerov, matematických výrazov, obtekanie textu a mnoho ďalších funkcií.
HTML 3.2
HTML 3.2 bola schválená ako štandard v14. Januára 1997. Táto verzia vznikla z verzie 3.0, z ktorej sa vynechali niektoré funkcie, ktoré prehliadače nepodporovali. No mnoho významných funkcií z HTML 3.0 aj prebrala. HTML 3.2 obsahovala veľa funkcií na úpravu textu, pretože nepodporovala úpravy cez kaskádové štýly, aj keď elementy style a script už poznala išlo len o prípravu pre zavedenie kaskádových štýlov a skriptov v novších verziách HTML. Rovnako ako HTML 3.0, tak aj HTML 3.2 ma spätnú kompatibilitu so štandardom HTML 2.0. Ďalej podporuje obtekanie textu, prácu s tabuľkami a applety.
HTML 4.0
Táto verzia bola zverejnená v decembri 1997 a schválená ako štandard v apríli 1998. Veľkou výhodou v HTML 4.0 bola podpora kaskádových štýlov (CSS). Tie umožňovali oddelenie obsahu stránky od formátovacej časti a tým sa zjednodušil a sprehľadnil zdrojový kód stránky. Úprava stránok je pomocou CSS oveľa efektívnejšia, preto v HTML 4.0 sa mnohé elementy a parametre používané na úpravu textu označili za zavrhnuté. Medzi zavrhnuté elementy patria napríklad applet, center, embed, font, align a i. HTML 4.0 podporuje aj skriptovacie jazyky, ktoré umožňujú vytvárať dynamické a interaktívne stránky a vkladanie objektov pomocou elementu object(napr. videá, obrázky, aplikácie). Ďalej podporuje rámce, komplexnejšie formuláre, tabuľky, a umožňuje prezeranie stránok pre ľudí so zdravotným postihnutím.
V HTML 4.0 a tiež v jej vyššej verzii HTML 4.01 sa používajú tri typy doctype definícií.
- 1. Striktný (Strict) obsahuje iba štrukturálne prvky, nepodporuje žiadne zavrhnuté a formátovacie prvky a tiež nepodporuje rámce.
- 2. Prechodný (Transitional) táto definícia zabezpečuje spätnú kompatibilitu, preto umožňuje používať štrukturálne prvky ako aj formátovacie prvky, používané predovšetkým u HTML 3.2. Nepodporuje rámce.
- 3. Rámce (Frame) tento typ obsahuje tie isté prvky ako prechodová verzia Transitional a navyše ešte obsahuje podporu rámcov. Pomocou rámcov sa dá zobraziť viacero web stránok vnorených do jednej stránky.
HTML 4.01
HTML 4.01 bola štandardizovaná v 24. Decembra 1999. Táto verzia opravila niektoré chyby v HTML 4.0. Organizácia W3C sa po tejto verzii rozhodla, že nebude ďalej vyvíjať HTML štandard a bude vyvíjať len XHTML (26).
HTML 5
HTML5 v roku 2004 vznikla myšlienka pokračovať vo vývoji HTML. Spoločnosti Opera a Mozilla spoločne predložili W3C niektoré zo zásad, ktoré mali tvoriť základ pre novú verziu HTML5 spolu s prvotným návrhom funkcií. W3C tento návrh zamietlo, pretože chcelo naďalej pracovať na vývoji XHTML založenej na pravidlách XML. Po odmietnutí W3C, Mozilla, Opera a Apple naďalej pracovali na vývoji jednotného uceleného prostredia pre webové aplikácie pod názvom WHATWG (Web Hypertext Application Technology Working Group). HTML5 by mala byť založená na HTML, CSS, DOM a JavaScript. V roku 2006 sa pridalo W3C k vývoju HTML5 a začalo spolupracovať a spolupracuje s WHATWG až dodnes.
HTML5 prináša:
- Veľa nových elementov a atribútov jednoduchšie zapisovanie, lepšie sémantické elementy (napr. header, hgroup,nav...) a nové typy formulárov (napr. email, date, range ...).
- podpora CSS3
- Video a audio umožňuje prehrávať rôzne video formáty, akými sú Ogg, WebM a MP4 a audio formáty MP3, Waw a Ogg priamo v prehliadači bez nutnosti inštalovať rozširujúce doplnky, čo umožňuje prezerať si tieto formáty aj na zariadeniach, ktoré tieto doplnky nepodporujú.
- 2D a 3D grafiku. Pomocou elementu canvas sa dá vytvoriť kontajner pre grafiku, do ktorého sa je možné pomocou skriptov kresliť čiary, štvoruholníky, kruhy, umožňuje vkladanie obrázkov a prácu s nimi. HTML5 tiež podporuje SVG grafiku.
- Lokálne úložisko. HTML5 umožňuje pomocou elementu storage ukladanie dát web stránok lokálne, priamo na zariadení, na ktorom si užívateľ prezerá obsah webu. Tento spôsob ukladania dát je rýchlejší a bezpečnejší ako ukladanie dát pomocou cookies, pretože dáta nie sú súčasťou každej požiadavky na server, ale sú posielané len vtedy, keď sú požadované.
- Lokálne SQL databázy a lokálny prístup k súborom.
- Webové aplikácie.
HTML5 je momentálne testované a opravované aby mohlo byť štandardizované ako stabilná verzia. Organizácia W3C stanovila rok 2014 ako cieľový rok pre úplnú štandardizáciu HTML5.