Pri písaní stránky pomocou (X)HTML vznikajú statické stránky, ktoré sa zobrazia vo webovom prehliadači ale neobsahujú žiadnu interaktivitu medzi web stránkou a užívateľom. Na vytvorenie tejto interaktivity sa používajú skriptovacie jazyky, ktoré delíme na dva druhy. Jeden druh je script na strane servera a druhý script na strane klienta.
JavaScript je script na strane klienta, teda nevykonáva sa na servery, ale odošle sa zo servera spolu s (X)HTML kódom a vo webovom prehliadači sa spustí. Je interpretovaný jazyk, takže sa spúšťa bez kompilácie a na jeho písanie stačí jednoduchý textový editor. Syntaxou sa podobá na programovacie jazyky C a Java. JavaScript je štandardizovaný pod názvom ECMAScript normou ECMA-262.
Vzužitie
Využíva sa na vytvorenie interaktívnej stránky. Dokáže reagovať na udalosti, pracovať s (X)HTML elementmi a upravovať ich atribúty, meniť obsah (X)HTML, kontrolovať správnosť zadaných údajov do formulárov a mnoho iného. JavaScript je case-sensitive, takže je závislý na veľkosti písaných písmen, rozlišuje veľké a malé písmena. Nesprávny zápis príkazu, funkcie, objektu, metódy alebo iných funkcií spôsobí chybu alebo nefunkčnosť programu. JavaScript sa spúšťa hneď, ako sa načíta celý kód programu alebo sa spustí po vykonaní nejakej udalosti, ako napr. prejdenie myšou na daný element (onmouseenter), keď sa stlačí kláves na klávesnici (keydown), keď sa odošle formulár (onsubmit) atd.
Zápis JavaScriptu
JavaScript sa zapisuje do samostatného súboru alebo priamo do (X)HTML kódu. V (X)HTML sa môže zapisovať do hlavičky dokumentu alebo priamo do tela dokumentu. V hlavičke a v tele stránky sa scripty zapisujú medzi elementy <script> a </script> .
| 1 | <skript type = "text/javascript" > |
| 2 | alert('Spustil sa JavaScript'); |
| 3 | </script> |
Pomocou týchto elementov sa pridaním atribútu „src“ môže odkazovať na skripty mimo (X)HTML kódu zapísané v externom súbore. Takto je možné pridávať nové knižnice pre JavaScript, ktoré obsahujú už vytvorené JavaScriptové kódy a tým zjednodušujú zápis kódu a vytváranie rôznych funkcií, ako napríklad kreslenie vektorovej grafiky (knižnica Raphaël), zobrazovanie grafov (Highcharts), vytváranie galérií (JavaScript Photo Viewer), popisovanie obrázkov a odkazov (overLIB) a mnoho iných. Keďže každý prehliadač pracuje s JavaScriptom rozdielne, tieto knižnice zabezpečujú, aby sa nemusel užívateľ písať pre každý prehliadač samostatný JavaScript a zapisoval sa jednotnou formou pre každý prehliadač.
| 1 | <skript type = "text/javascript" src = "javascript.js" > |
Ďalej sa tu zapisuje povinný atribút „type“, do ktorého zapíšeme hodnotu „text/javascript“ a tým určíme použitý skriptovací jazyk. V externom súbore sa elementy <script> a </script> nepíšu. Poslednou možnosťou, ako zapísať JavaScript je In-line zápis. Javascript sa zapisuje priamo elementu ako hodnota udalosti alebo ako hodnota atribútu „href“.
| 1 | <a href = onmouseover = "alert('spustil sa JS')">Odkaz </a> |
| 2 | <a = "javascript:alert('spustil sa JS')">Odkaz </a> |
Výhody a nevýhody
Výhody JavaScriptu sú, že pomocou neho dokážeme vytvárať rôzne vizuálne efekty, pracuje len na strane klienta, takže nezaťažuje toľko prenosovú linku, dokáže pracovať s obsahom stránky a kontrolovať správnosť vypĺňania formulárov.
Veľkou nevýhodou JavaScriptu je, že sa v prehliadačoch dá vypnúť, a preto by sa mali stránky vytvárať tak, aby aj pri vypnutom JavaScripte si ich užívatelia mohli prezerať. Kontrola správnosti formulárov pomocou JavaScriptu nikdy nestačí, vždy je nutné ich správnosť ešte overiť skriptovacím jazykom na strane servera.
